UČENIE PATRIARCHU BODHIDHARMU

Život Bodhidharmu


Zásady praxe (Reč krvného riečišťa)

Mnoho chodníkov vedie na Cestu, ale v zásade sú tu len dve cesty:

Cesta poznania a cesta praxe.

Ak niekto vstúpi na Cestu1 cestou poznania, znamená to, že si uvedomí esenciu skutočnosti prostredníctvom inštrukcií a intuitívne vníma, že živé bytosti prináležia k rovnakej pravej prirodzenosti, ktorá nie je zjavná, pretože je zahalená vnemami, pocitmi a nevedomosťou. Tí, ktorí sa vyslobodia z nevedomosti a precitnú opäť v skutočnosti, ktorí meditujú hľadiac na stenu2, ktorí sú zbavení od vnemu „ja“, ktorí hľadia na smrteľníka ako aj na svätca rovnako a ktorí nie sú rozrušení ani svätými písmami, sú v dokonalom a nevysvetliteľnom súlade s poznaním. Vstupujú bez úsilia a nehybne na Cestu, povedzme pomocou poznania.

Vstúpiť na Cestu pomocou praxe znamená, že adept musí prejsť štyrmi všetko zahŕňajúcimi praxami3.

Sú to:
vytrpenie si z krívd,
splynutie s podmienkami,
nehľadanie
a prax Dharmy.

Prvá je vytrpenie si z krívd.

Ak stretne tých, ktorí hľadajú Cestu, nešťastie, mali by si myslieť sami pre seba: „počas veľmi dlhej doby som sa odvracal od podstatného k zbytočnému a prechádzal som všetkými spôsobmi existencie, často pohltený zlosťou bez príčiny a obvinený z mnohých prehreškov. Teraz, aj napriek tomu, že nerobím nič zlé, som trestaný svojou minulosťou. Žiadni bohovia ani ľudia nemôžu vopred tušiť, kedy prinesú tieto zlé skutky svoje plody. Prijímam ich s otvoreným srdcom a bez pocitu ukrivdenia.“

Sútry hovoria: „keď ťa stretne nešťastie, nebuď rozrušený, pretože to nešťastie má svoj zmysel.“ S týmto pochopením spočiniete v súlade s mysľou. A vytrpením si z krívd vstupujete na Cestu.

Po druhé, je potrebné prispôsobiť sa podmienkam.

Ako smrteľníci sme ovládaní podmienkami, nie sami sebou. Všetko utrpenie a radosť, ktorú zakúšame, závisia od podmienok. Ak by sme mali byť požehnaní takou veľkou odmenou, ako je trebárs sláva či šťastná výhra, je to plod, ktorý vyrástol zo semena nami zasiateho v minulosti. Keď sa zmenia podmienky, skončí zbieranie plodov. Aký zmysel má tešiť sa zo svojej existencie? Neosobné vedomie, aj napriek tomu, že úspech a sklamanie závisia od podmienok, zostáva rovnaké, teda z neho ani ubúda, ani nepribúda. Tí, ktorí zostávajú nevyrušení vetrom radosti, ticho nasledujú Cestu.

Po tretie je tu nehľadanie.

Ľudia tohto sveta sú zmätení. Stále je tu túženie po niečom – neustále hľadanie. Ale tí múdri sú prebudení. Dajú prednosť vedomej prítomnosti pred nevedomým zvykom. Upriamia svoju myseľ na to jemné vedomé „teraz“ a nechajú svoje telo meniť sa v závislosti na zmene období. Všetky javy sú prázdne. Neobsahujú nič tak cenné, po čom by sme mali túžiť. Úpadok sa vždy strieda s vzostupom4. Ak niekto prebýva v troch ríšach5 je to, akoby prebýval v horiacom dome. Mať telo je samo o sebe utrpenie. Pozná ten, ktorý je stotožnený s telom, pokoj? Tí, ktorí to chápu, sa odlúčia od všetkého čo existuje a prestanú vytvárať koncepty a hľadať čokoľvek.

Sútry hovoria: „Hľadať znamená trpieť. Nehľadať nič je blaženosť.“ Keď nič nehľadáte, ste na Ceste.

Štvrtá prax je Dharma6.

Dharma je pravdivý fakt, že akákoľvek prirodzenosť je číra. Na základe tejto pravdy sú všetky prejavy prázdne. Znečistenie a pripútanosť, subjekt a objekt neexistujú.

Sútry hovoria: „Dharma nezahrňuje žiadnu bytosť, pretože je zbavená nečistoty bytosti a dharma nezahrňuje žiadne ja, pretože je zbavená nečistoty ja. Tí, ktorí sú dostatočne múdri na to, aby chápali túto pravdu a boli s ňou stotožnení, sú zaviazaní k tomu, aby praktikovali podľa dharmy. A keďže to skutočne pravé neobsahuje nič, po čom by sa malo závistlivo túžiť, potom prebudení odovzdávajú bez ľútosti svoje telo, život a majetok pre blaho všetkých bez toho, aby prežívali zaujatosť alebo pripútanosť či márnivosť darcu, daru alebo prijímateľa.

A aby odstránili nečistotu, učia ostatných bez toho, aby boli pripútaní k forme. Takže prostredníctvom svojej vlastnej praxe, sú schopní pomôcť druhým a oslavovať Cestu osvietenia. A pre blaho všetkých praktikujú aj iné cnosti. Ale zatiaľ čo praktikujú Šesť dokonalostí7, aby odstránili nevedomosť, v skutočnosti nečinia vôbec nič. To je to, čo sa skrýva za výrazom praktikovanie dharmy.


1Cesta. Keď sa budhizmus dostal do Číny, bolo zvykom prekladať slovo Tao ako Dharma a Bódhi. Bolo to čiastočne preto, že budhizmus bol považovaný za inú verziu taoizmu. Vo svojej „Reči krvného riečišťa“ Bódhidharma hovorí: „Cesta je zen.“
2Stena. Potom, čo Bódhidharma dorazil do Číny, strávil deväť rokov v meditácii obrátený čelom k skalnej stene v blízkosti šaolinského kláštora. Bódhidharmove steny prázdnoty spájajú všetky protiklady v rátane pojmu ja a ostatní, smrteľník alebo svätec.
3Štyri...praxe. Sú to obmeny Štyroch vznešených právd: Všetka existencia je postihnutá utrpením; utrpenie má príčinu; príčina utrpenia môže byť ukončená; cesta oslobodenia z utrpenia je Osemdielnou vznešenou cestou správneho pohľadu, správnej reči, správneho konania, správnej životosprávy, správnej oddanosti, správneho uvedomenia si a správnej meditácie (zenu).
4Núdza...prosperita. Dve bohyne, patrónky šťastia a nešťastia, objavujú sa v dvanástej kapitole Nirvánasútry.
5Tri ríše. Buddhistický psychologický termín, zhoduje sa s brahmanistickým kozmologickým trojitým svetom: bhur (zem), bhuvah (atmosféra) a svar (nebo). Buddhistický trojitý svet zahrňuje kámadhátu, t.j. ríšu túžby - peklo, štyri úrovne ľudského a zvieracieho sveta a šesť úrovní radosti, rúpadhátu, t.j. ríšu formy – štyri jemnohmotné úrovne meditácie, arúpadhátu, t.j. ríšu bezformy – štyri bezforemné duchovné stavy. Tieto tri ríše spolu vytvárajú obmedzenie existencie. V tretej kapitole Lotosovej sútry sú tieto tri ríše reprezentované ako  horiaci dom.
6Dharma. Sanskritské slovo dharma vzišlo z koreňa dhri, čo znamená držať a vzťahuje sa na to, čo je držané ako skutočné, či už v dočasnom alebo konečnom zmysle. Tým pádom toto slovo môže označovať vec, učenie alebo skutočnosť.
7Šesť dokonalostí. Páramity alebo prostriedky k dosiahnutiu druhého brehu: prajnosť, morálka, trpezlivosť, oddanosť, meditácia a múdrosť. Všetkých šesť cností sa praktikuje s nestotožnením sa s konceptom konateľa, konania a získavajúceho.