UČENIE MAJSTRA DOGENA



Fukanzazengi

Teraz, keď už ste na stope prameňa cesty, zisťujete, že je univerzálna a absolútna. Je zbytočné rozlišovať medzi „praktikou“ a „osvietením“. Najvyššie učenie je slobodné, prečo teda hľadať spôsoby, ako ho dosiahnuť?
Netreba hovoriť, že cesta je veľmi vzdialená od klamu. Prečo sa potom zaoberať tým, ako sa klamu zbaviť?
Cesta je plne prítomná tam, kde ste, tak načo praktikovať osvietenie?
Ale ak je na začiatku prítomný aj najmenší rozdiel medzi vami a cestou, výsledkom bude ešte väčšie rozdelenie, ako je medzi nebom a zemou. Ak vznikne čo i len najmenšia dualistická myšlienka, stratíte svoju myseľ Buddhu.

Niektorí ľudia sú napríklad veľmi pyšní na svoje porozumenie a domnievajú sa, že sú bohato obdarení Budhovou múdrosťou. Myslia si, že dosiahli cestu, osvietili svoju myseľ a získlali schopnosť dotknúť sa nebies. Predstavujú si, že sa pohybujú v ríši osvietenia. Ale v skutočnosti skoro stratili absolútnu cestu, ktorá je za samotným osvietením.

Mali by ste si uvedomiť, že aj Buddha Shakyamuni musel zazen praktikovať šesť rokov. Tiež sa hovorí, že Bodhidharma musel praktikovať zazen v Šaolínskom chráme po dobu deviatich rokov, aby mohol odovzdávať Budhovu myseľ. A ak boli títo dávnovekí mudrci takí usilovní, ako sa môžu dnešní žiaci zaobísť bez praxe zazenu?

Mali by ste prestať s prenasledovaním slov a písmen, naučiť sa stiahnuť sa a hľadať v sebe. Keď to urobíte, vaše telo a myseľ prirodzene odpadnú a objaví sa vaša pôvodná povaha Buddhu.
Pokiaľ si prajete uskutočniť Buddhovu múdrosť, mali by ste začať praktikovať okamžite.

Pri praktikovaní zazenu je vhodné mať pokojnú miestnosť. Mali by ste byť umiernení v jedle a pití a opustiť všetky vzťahy založené na klame. Odložte všetko bokom, nemyslite na dobré ani na zlé, na správne ani na nesprávne. A keď ste takto zastavili rôzne funkcie svojej mysle, vzdajte sa aj myšlienky stať sa Buddhom. To platí nielen pre zazen, ale pre všetky každodenné činnosti.
Zvykom je na miesto, kde sedíte, položiť hrubú štvorcovú podložku a na ňu okrúhly vankúš. Môžete sedieť v plnej alebo polovičnej pozícii lotosu. V prvom prípade najprv položte pravé chodidlo na ľavé stehno a potom ľavé chodidlo na pravé stehno. V druhom prípade položte iba ľavé chodidlo na pravé stehno. Váš odev by mal byť voľný, ale upravený. Potom položte pravú ruku na ľavé chodidlo a ľavú dlaň do pravej, končeky palcov sa zľahka dotýkajú. Seďte vzpriamene, nenakláňajte sa ani naľavo ani napravo, ani dopredu ani dozadu. Uši by mali byť na rovnakej úrovni ako ramená a nos by mal byť v jednej rovine s pupkom. Jazyk by sa mal dotýkať podnebia, pery aj zuby by mali byť pevne zovreté. So stále otvorenými očami dýchajte pokojne nosom. Nakoniec, keď ste takto pripravili telo aj myseľ, zhlboka sa nadýchnite, nakloňte telo doľava a doprava a potom seďte pevne ako skala. Myslite na nemyslenie. Ako sa to robí? Myslením za hranicami myslenia a nemyslenia. To je samotná podstata zazenu.

Zazen nie je „meditácia krok za krokom“. Skôr je to prosto jednoduché a priame praktikovanie Buddhu, uskutočnenie Buddhovej múdrosti. Pravda sa objavuje, klam mizne. Keď to pochopíte, ste celkom voľný ako drak, ktorý získal vodu alebo ako tiger odpočívajúci na vrchole hory. Najvyšší Zákon sa potom objaví sám od seba a vy sa oslobodíte od každej únavy a od zmätku.

Po skončení zazenu zľahka pohnite telom a pomaly vstaňte. Nerobte žiadne prudké pohyby.

Zazen umožňuje prekonať rozdiel medzi „obyčajným“ a „svätým“ a získať schopnosť zomrieť v priebehu zazenu alebo postojačky. Pre našu rozlišovaciu myseľ je nemožné pochopiť, ako Buddhovia a Patriarchovia vyjadrovali svojim žiakom podstatu zenu prstom, palicou, ihlou alebo kladivkom, ani to, ako odovzdávali osvietenie pomocou hossu, päste, palice alebo výkriku. Tomu sa nedá rozumieť ani pomocou nadprirodzených schopností alebo dualistického pohľadu na praktiku a osvietenie. Zazen je prax za subjektívnym a objektívnym svetom, za rozlišujúcim myslením. Preto by sme nemali robiť žiadny rozdiel medzi múdrym a hlúpym. Praktikovať cestu celým srdcom je už samo osebe osvietením. Nie je žiadny rozdiel medzi praktikovaním a osvietením alebo medzi zazenom a každodenným životom.

Budhovia a Patriarchovia ako v tomto, tak na onom svete, v Indii aj v Číne – všetci zachovávali myseľ Buddhu a zdôrazňovali praktiku zazenu. Mali by ste sa jej teda venovať výhradne, mali by ste ňou byť úplne pohltení. Aj keď sa hovorí, že je nespočetne veľa spôsobov, ako porozumieť buddhizmu, mali by ste praktikovať iba zazen samotný. Nie je žiadny dôvod opúšťať miesto, kde sedíte a podnikať zbytočné výlety do cudzích zemí. Ak je váš prvý krok chybný, ihneď zakopnete.

Mali ste veľké šťastie, že ste sa narodili so vzácnym ľudským telom, a tak nestrácajte nezmyselne čas. Teraz, keď viete, čo je v buddhizme najdôležitejšie, ako sa môžete uspokojiť s pominuteľným svetom?

Naše telá sú ako rosa v tráve a životy sú ako záblesk miznúci vo chvíli. Úprimní žiaci zenu, nebuďte prekvapení skutočným drakom a nedotýkajte sa dlho iba jednej časti slona. Vynakladajte úsilie na ceste, ktorá smeruje priamo k vašej pôvodnej podstate Buddhu. Vážte si tých, ktorí uskutočnili dokonalé poznanie a už nemajú čo robiť.

Zjednoťte sa s múdrosťou Buddhov a dosiahnete osvietenie Patriarchov. Ak budete nejaký čas praktikovať zazen, toto všetko si uvedomíte. Vaša pokladnica sa otvorí sama od seba a vy sa z nej budete môcť radovať z plného srdca.