Kesa (úvod) - Majster Deshimaru

Kesa  je predovšetkým symbol jednoduchosti, pravej Cesty, autentickej pravdy.

Je to večný život, nekonečné svetlo, pravý symbol univerzálnej lásky.

Kristus veril v Boha, ktorý bol pre neho autentická pravda, pravá Cesta. Jeho žiak Pavol veril v neho. Takým istým spôsobom sa žiaci Dógena odvolávajú na Dógena a ja na Kodo Sawakiho... Všetci patriarchovia čerpajú z rovnakého zdroja, Buddhu, Boha, jemu treba veriť. Ale čomu veril Buddha?

Kesa je sama o sebe nemateriálna. Je to symbol života, kozmickej pravdy. Predsa sa všetci od seba líšime, myseľ každého človeka je iná. Myslím si, že tá autentická pravda, ktorú hľadáte, nie je rovnaká pre každého z vás.

Nevyhnutný je pravý Majster,  pravé učenie. Pokiaľ sa chcete stať mojimi žiakmi, musíte pochopiť Satori, ktoré nemôže byť vyjadrené slovami. Dôležité je nielen pochopenie, ale aj realizovanie a praktikovanie Cesty v každodennom živote. Praktikovanie neviditeľného, toho, čo nemožno vyjadriť slovami. To je zazen, význam kesy.

Vďaka zazenu, vďaka kese.


Porozumieť dôležitosti kesy

Komentár Majstra Deshimaru ku kapitole Kesa Kudoku v Shobogenzo napísaný Majstrom Dogenom.

Všetci majstri, všetci veľkí mnísi v dejinách hinajánového a mahájánového buddhizmu opúšťali svoju prácu, aby sa venovali výkladom, spisovali a prekladali sútry. Ale toto nie je ten najušľachtilejší prístup. Nakoniec študovali pravú kesu Odkazu a zanechali svoju starú bludnú kesu, aby si obliekli skutočnú kesu. Znamená to, že opustili svoje omyly a obliekli si pravú dharmu, najdôležitejšiu vec.
V zene sú zazen a kesa v jednote.
Pre Európanov je občas veľmi ťažké porozumieť kese. K čomu je kesa? K čomu je taký formalizmus? Majster Dógen vysvetľuje v Kesa kudoku, prečo je kesa a zazen pravé náboženstvo. Bez kesy nie je zazen skutočné náboženstvo. Je to zdravotné cvičenie ako jóga.
Pre obyčajných prostých ľudí nie je kesa nutná.
Ale pre tých, ktorí hľadajú Cestu, ktorí majú vznešené priania k najvyššej Ceste, má kesa nesmiernu cenu. Keď nosíme kesu a robíme zazen, môžeme nevedome, prirodzene, automaticky dosiahnuť veľké zásluhy, skutočnú Cestu.


Kesa a stav ducha - Taisen Deshimaru

Komentár Majstra Deshimaru ku kapitole Kesa Kudoku v Shobogenzo napísaný Majstrom Dogenom.

V každodennom živote keď striedame rôzne prostredia, sa náš duch mení v závislosti od atmosféry, v ktorej sa nachádzame. Keď vstúpite do dójó potom, čo ste prišli z kaviarne, váš duch už nie je ten istý.

„Dnes, keď sme vysvätení a je nám majstrom odovzdávaná kesa, sa stávame mníchom či mníškou, čoskoro odložíme svetské oblečenie, aby sme si obliekli kesu. Kesa už nie je viac látkou z hodvábu, ľanu či vlny.“

Zmena odevu alebo prostredia mení aj telo aj ducha. Obliecť si čistý šat človeka ovplyvní. Rovnako tak nosenie habitu červenej alebo fialovej farby nepôsobí na naše telo a ducha rovnako ako zahalenie sa do čiernej alebo bielej.
A naopak, pokiaľ sa zmení náš duch, premení sa aj naše okolie. Obliecť si kesu v tomto dojo úplne pretvára okolité prostredie. Nedá sa to vyjadriť slovami.

Praxou zazenu sa náš duch rýchlo mení a navracia sa k normálnym podmienkam. Ak ste znepokojení alebo máte strach, keď vojdete do dojo a sadnete si do zazenu, celý svet sa zmení. Ale náš duch je často zatemnený, zaslepený a nie sme schopní to vnímať. Aj napriek tomu sa naše telo a náš duch menia. Také sú zásluhy kesy a zazenu. To je samo osebe satori.

„V Buddhových časoch bol život pre mnohých obtiažny. Ale keď ľudia v núdzi navštívili Buddhu, ich vlasy čoskoro opadli a oni si obliekli kesu.“

Aká je kesa? Bavlnená, hodvábna, ľanová…? Nie je ani z bavlny, ani z hodvábu, ani z ľanu. Nedá sa to vymedziť našim vlastním obmedzeným myslením. Kesa je bezmedzná.

Tu jeden príbeh spomínaný v Lotosovej sútre:
Dvaja priatelia, jeden z nich veľmi bohatý a druhý veľmi chudobný, spoločne popíjali. Ten chudobný sa veľmi opil a zaspal. Bohatý chcel už odísť, ale cítil, že jeho priateľ, jeho chudobný druh, bude mať ťažkosti. A tak vložil do vrecka chudáka drahokam/diamant, a potom odišiel.
Keď sa chudobný prebudil, bol veľmi zarmútený, že jeho bohatý priateľ tam už nie je. A tak odišiel, túlal sa, chudobný, utrápený.
Po troch rokoch znovu narazil na svojho priateľa a rozhnevaný mu vraví: „Prečo si utiekol? Môj život bol veľmi ťažký. Trpel som, a ty si mi nepomohol.“
„Ale prečo si nevyužil ten diamant, ktorý som ti vložil do vrecka?“ odvetil bohatý.
„Á, diamant… Nevedel som.“
Siahol do vrecka a našiel krásny žiariaci diamant.

Čo znamená tento koán?
Chudák predstavuje obyčajných ľudí, bohatý Buddhu; diamant vložený do vrecka pravdivý duchovný poklad, dharmu.
Nedokážeme porozumieť skutočnému satori. Stále blúdime. Ale keď získame ten drahokam, je možné porozumieť. Ten diamant-poklad má nesmiernu hodnotu.

Nie je ani z bavlny, ani z hodvábu, ani z ľanu.
Diamant je funzo e, handra, ako kesa vyrobená z použitých materiálov.
Ešte jeden koán.
Aká je Buddhova kesa? Jeho farba, dĺžka, rozmery? Sú jeho vlastnosti, jeho aspekty ohraničené či neohraničené?
Musó fukuden e. Premýšľajte o tom a študujte do hĺbky, je to veľký koán.

„Tak z Buddhu na Buddhu, z patriarchu na patriarchu túto pravú predávanú kesu nie je možné spochybniť. Je celá presná, takže jej možno porozumieť.
Keď nemôžeme obdržať kesu odovzdanú pravým majstrom, naša karma nie je dobrá. Pokiaľ ju dostaneme, je to večné, bezmedzné šťastie.“

Ak máte pochybnosti, zlú karmu, nemôžete ju získať. Hľadáte to, čo je scestné a opúšťate pravú dharmu. Opúšťate prameň v honbe za prítokmi. To je celé zlá karma. Vydali ste sa opačnou cestou, zmýlili ste sa.
„Tí, ktorí vstupujú na Cestu s duchom Bódhi, môžu obdržať odovzdanú kesu a presne praktikovať skutočný zazen. Taktiež ste sa tu a teraz stretli s pravou Cestou, ktorá nemôže byť iná: robiť zazen a obliecť si pravú kesu. To potvrdzuje, že ste sa stali žiakom odkazu, priamym Buddhovým žiakom.“

Je vám umožnené vidieť, študovať, ochraňovať pravú kesu a robiť zazen. Tu a teraz sedíte na zafu. To je najväčšie životné šťastie. Práve teraz sa dívate a vidíte, počujete prednášku Buddhu.

„Obliecť si kesu znamená byť osvietený skrz Buddhove osvietenie. Teda používať to, čo používal Buddha. Odovzdávať priamo ducha Buddhu znamená obdržať Buddhove kosti, morok, esenciu.
Som zahalený do svätej kesy Buddhu Shakjamuniho. Obdržal som priame dedičstvo od Buddhu.“

V tejto vete môžeme nahradiť Buddhu Kristom. Obliecť si kesu znamená byť osvietený skrze Krista či Boha. Používať predmet, ktorý používali. Predávať priamo ducha Boha, či Krista. Boh alebo Buddha mi priamo darovali túto kesu. Obdržal som túto kesu v priamom dedičstve od Boha či Krista. Možnože v tejto forme tomu Európania lepšie porozumejú. Môžeme tiež povedať: "Byť osvietený skrze vesmírne osvietenie, používať to, čo používa vesmír, priamo predávať základný vesmírny poriadok, byť zahalený do vesmírnej kesy."

Tá posledná veta Kesa Kudoku je veľmi známa.
Keď som bol mladý, veľmi na mňa zapôsobila. Kódó Sawaki ju napísal na jedno z mojich rakusu.
Tá veta je Dógenovým zhrnutím Kesa Kudoku. Kniha ešte obsahuje niekoľko veľmi hlbokých kapitol na tému spôsob prania a šitia kesy. Ako ju zafarbiť? Aké sú jej rozmery, kvalita? Ako ju obliekať? Spôsob, ako ju ochraňovať. Dógen to vysvetľuje do hĺbky.
To je spojenie medzi praxou a filozofiou zenu.


Bezmedzné zásluhy kesy - Taisen Deshimaru

Komentár Majstra Deshimaru ku kapitole Kesa Kudoku v Shobogenzo napísaný Majstrom Dogenom.

„Pokiaľ si vrúcne prajete kráčať v šľapajach starých Buddhov, mali by ste sa skutočne radovať z toho, že máte pravú Kesa a odkaz. Aj za stotisíc rokov, aj vo vzdialenej budúcnosti táto pravá Kesa zostane autenticky predávaná. Taká je rýdza Dharma Buddhova. A v tom okamihu sa isto prejavia bezmedzné zásluhy.“

Nasledovať, kráčať v Buddhových šľapajách znamená hľadať Cestu spôsobom mushotoku, bez prospechu. Také je tajomstvo buddhizmu. Buddhova prirodzenosť je mushotoku, bez prospechu.
V obchodoch, v spoločenskom živote je občas potrebné vytvárať zisk. Ale v Zene musí duch ostať mushotoku. Ak si obliekame Kesa, v tej samej chvíli sa náš duch stáva mushotoku, nevedome, prirodzene, automaticky. A zásluhy, ktoré z toho vyplývajú, sa uchovajú do budúcna, na veky.

„Akonáhle zmiešame vodu a mlieko, je vidieť rozdiel. Sú to dve zložky, ktoré nie sú totožné. Ale zmes vody a mlieka je lepšia než samotná voda. Samozrejme, že mlieko už nie je také silné, ale stále je lepšie ako samotná voda. Ak však chceme to mlieko piť, nemôžeme ho miešať s olejom, či saké.“
Táto rozvinutá veta je veľmi zaujímavé prirovnanie. Mlieko predstavuje skutočný Odkaz. Napríklad keď šijete Kesa,  ak urobíte malú chybu, jeden chybný steh, pokiaľ ste pochopili správnu techniku farbenia, strihu a šitia, nie je to dôležité.

Ak je žiak vzdelávaný skutočným majstrom Odkazu, aj keď sa trochu pomýli, je lepší než iní ľudia.
„Majster, ktorý dostal skutočný Odkaz, hoci napríklad nie je príliš bystrý alebo je trochu hlupák, je napriek tomu pravý majster, lepší od všetkých majstrov. Je to rovnaké ako s tým príkladom mlieka a vody.“
Je nevyhnutné obliecť si Kesa.

„Skutočný Odkaz od Buddhu k Buddhovi, od Patriarchu k Patriarchovi je podobný korunovácii na cisársky trón.“
Kedysi v paláci pri korunovácii, pri korunovačnom obrade si princovia obliekali cisársky nasledovnícky šat spolu s korunou.

Skutoční Buddhovi žiaci si musia obliecť skutočnú Kesa, a pokiaľ tak neučinia, nie sú ozajstní žiaci.
Niektorí hovoria: „Kesa nie je tak dôležitá. Ťažko sa nosí, je nepraktická. Zazen stačí... nepotrebujem sa do neho obliekať...“
Môžeme samozrejme robiť zazen bez nosenia Kesa, ale pokiaľ chcete byť mojím skutočným žiakom, je nutné mať skutočnú Kesa.

Určite existuje mnoho francúzskych, anglických, nemeckých a iných kníh o Zene, ale pochopenie prostredníctvom kníh nie je skutočný Zen. Zen nie je intelektuálny poznatok.
Priamy Odkaz učenia je dôležitý.

Keď robíte zazen, obliekate si Kesa alebo Rakusu, keď šijete Kesa, to je skutočný Zen, Odkaz žiakom.
Dogen často používa znaky shugyo, praktikovať Cestu. Tak ako som vám hovoril, v buddhizme, ako aj v každom náboženstve, sú dôležité štyri veci: kyo - učenie; gyo - prax, naplnenie Cesty; shin - veriť, viera; sho - potvrdenie, satori.

Ale čo je satori?
Všetci o ňom hovoria, ale nikto mu skutočne nerozumie.
Dogen v Genjo Koan v Shobogendzo i Kodo Sawaki vysvetľujú, čo je satori. Ja sám som pojednával o tejto téme.
Ale čo je to satori? Dogen nepoužíva termín satori, ale znak sho.

To ku sho – dosiahnuť miesto, ktoré nemožno vyjadriť slovami, ústami. Taká je podstata satori. Je to mushotoku, to, čo nemožno zachytiť.
Vo Švajčiarsku, medzi zasneženými vrcholkami som o tom hovoril do hĺbky. Je potrebné presne vysvetliť, čo je to satori. Môžeme ho dosiahnuť nevedome, prirodzene, automaticky.
Usadiť sa do zazenu, obliecť si Kesa, to je satori.


Jedenásť mien kesy - Taisen Deshimaru

Taisen Deshimaru

„Pre pomenovanie kesy existuje jedenásť rôznych názvov.

            1.   Kesa je telom Buddhu.
            2.   Kesa je duchom Buddhu.
            3.   Gedacu puku, šat satori.
            4.   Fukuden e, šat pole šťastia.“

V Číne či Japonsku žneme na jeseň zrnká ryže zasiate na poliach. Ak si oblečieme kesu, objavuje sa šťastie. Zažil som to. Je ochranou pred nehodami. A aj keď nemáte peniaze, dostane sa vám jedla a živobytia.

            5.   „Muso e, šat bez formy, šat nekonečna.“

V Kongokyo, Diamantovej sútre, často nájdeme kanji muso.

            6.   „Mujo e, najvznešenejší šat.“

Je to asi tridsať rokov, čo sa mi žilo veľmi ťažko.
Kodo Sawaki mi dal rakusu, na ktorej napísal sútru Daimorio, sútru večného života.
„Skutočne odovzdané rúcho je úžasné, môžete sa doňho odieť nevedome, prirodzene, automaticky.“

Naozaj som veril v tú rakusu a pokračoval som v zazene s myšlienkou, že sa môj život v budúcnosti určite stane úžasným. Stále tú rakusu uchovávam vo svojej izbe. Je to silná spomienka.

            7.   „Ninniku e, šat trpezlivosti.“

Ak si oblečieme kesu, a keď sa náhle rozčúlime, hnev rýchlo odoznie. Pretože kesa podnecuje k rozjímaniu a objavuje sa múdrosť.
Pokiaľ skutočne neveríme v kesa, a keď budeme pokračovať v zazene, nebudeme úplne šťastní. Aj skutočne čestní ľudia, ktorí pokračujú v zazene, nemôžu až tak zmeniť svoju karmu, pokiaľ si neoblečú kesu. Ak nosia kesu, ego zmizne a duch sa nevedome, prirodzene, automaticky upokojí.

            8.   „Njorai e, šat Buddhu“, šat ochrany pred všetkými démonmi a nehodami.
            9.   „Daiji daihi e, šat hlbokého súcitu.

Ak si oblečieme kesu, v našom duchu nevedome, prirodzene, automaticky prebýva hlboký súcit.

            10.   „Shodo e, šat víťazstva.“

Obliecť si kesu znamená dosiahnuť zvrchované víťazstvo. Náš život sa stane vznešenejší než život ministra, kráľa či cisára. To je skutočné duchovné víťazstvo.

            11.   „A nokatura san mjaku san bodai, šat najvyššieho satori“, totožný so zazenom.

Na označenie kesy teda existuje jedenásť pomenovaní s hlbokým významom. Každé ráno ju kladieme na vrchol hlavy. V budúcnosti sa určite zrodia veľké zásluhy.

Kesu neobliekame len pre svoje vlastné ego. Ovplyvňuje aj druhých, ktorí môžu prostredníctvom rúcha, ktoré si obliekame, dosiahnuť skutočné šťastie. Takto môže kesa pomôcť druhým v utrpení.

Ale netreba meniť ani formu, ani farbu, ani tradičný spôsob šitia kesy. Je potrebné úplne presne nasledovať odkaz a nezaoberať sa vlastnými názormi. Pokiaľ chcete šiť kesu, nasledujte presne učenie pravého majstra.


Moc kesy - Taisen Deshimaru

Komentár Majstra Deshimaru ku kapitole Kesa Kudoku v Shobogenzo napísaný Majstrom Dogenom.

Hovoril som o muso fukuden e a vravel som, že forma, kvalita, rozmery, farba kesy sú nesmierne. Aspekty kesy existujú a zároveň neexistujú. Jej farba existuje, ale je nesmierna. Muso, nezmerná; Amida hishiryo, nezmerateľná, nesmierna a večná; Amida Buddha, Buddha večného života.

Fukuden e: fuku, šťastie, nádej; den, pole; e, šat. Z polí vzchádza ryža, rastlina, ktorá živí dobytok. Je to nesmierne. Potrava je stále dostupná. Keď si obliekate alebo šijete kesu, prichádzajú veľké zásluhy.

Dogen v Shobogenzo píše:
„V dávnych časoch, v dobách Buddhu, v Indii, Číne, každý praktikoval Buddhovo učenie. Nasledovali ono učenie a praktikovali pravú, riadnu dharmu, a to všetko počas tisíc liet.“

Potom to päť storočí bola napodobenina dharmy. A behom tých posledných päťsto rokov prax vymizla. Je to obdobie Zobo. Nikto už nemá satori. Potom nasleduje obdobie Napo, kríza. To neexistuje už nič.

Môžeme nájsť podobné obdobia putovaním kresťanstvom. Je to kríza ľudskosti.
Ale počas dva a pol tisícročia od čias Buddhu všetci nosili kesu a ochraňovali ju.

„Dokonca i tí, ktorí majú hlavu oholenú, pokiaľ si neoblečú pravú kesu, nie sú skutoční mnísi. Neveria už v nevyhnutnosť zachovania kesy, nič už o nej nevedia, to je naozaj poľutovaniahodné. Pokiaľ porozumiete forme, farbe, rozmerom a kvalite kesy, pokiaľ poznáte kesu a nosíte ju, prídu nesmierne zásluhy.“

Ak ju ušijete, vaše zásluhy sa stanú úplne nesmierne.

Stále opakujem, že zazen a kesa sú totožné.
Veriť v kesu znamená praktikovať zazen. Mnísi si musia sadať do zazenu obliekajúc si svoju kesu. Taký je prístup skutočného zenového mnícha. A sedením v zazene, praxou správneho úsilia (shojin) je nevedome, prirodzene, automaticky ovplyvňovaný hypotalamus. Prejavuje sa fyziologická činnosť. Prostredníctvom shojin sa mozog stáva trpezlivý a nevedome, prirodzene, automaticky sa moc tej trpezlivosti posilňuje.

Ale počas zazenu nie je dôvod prečo myslieť. Nevedome, prirodzene, automaticky tá moc príde, pokiaľ budete pokračovať a vytrváte.

Čo je správne úsilie? Niektorí vynakladajú úsilie jeden deň, týždeň, a potom prestanú. Je potrebné pokračovať, vytrvať. Takto bude váš život a všetky činy správne a silné. Budete nevedome, prirodzene, automaticky nasledovať kai, stanete sa mushotoku, budete praktikovať fuse a dosiahnete skutočnú múdrosť hanya. Táto múdrosť sa objaví automaticky a bono budú zušľachtené. Takto dôjdeme k nirváne.

Shiki soku ze ku. Javy sa stávajú ku.
Utrpenie, bono, vášne, zlá karma, zlý každodenný život sa prostredníctvom zazenu stanú ku.
A nanovo, z ku sa opäť objaví shiki.
Ku soku ze shiki.

Ale vedomím hishiryo sa rodí iná múdrosť. Zmeniť ducha je veľmi dôležité. Hlúpi ľudia, k niečomu príliš pripútaní, vo svojej hlúpej múdrosti nemôžu zmeniť svojho ducha. Inteligentní ľudia menia svoj duch neustále.

Dogen ďalej pokračuje na tému kesy:
„Od dávnych čias bolo nazývané gedapuku.“
Čo znamená gedapuku?
Dai sai, ó úžasný; gedapuku, skutočná voľnosť, stať sa skutočne slobodný, zušľachtiť bono.
V sanskrite je to vimoksa, nirvána, skutočný šat nirvány, šat satori.

Voľný od sveta ilúzií a utrpenia, kesa je symbol viery v zazen a prax kesy je jej dôkaz. Oboje je nevyhnutné.
Musíte veriť v zazen, mať vieru vo svoj vlastný zazen; hoc vaše osobné problémy vás privádzajú do omylu. Kesa je zazen a naopak. Dualita neexistuje. Pokiaľ sedíte zazen a veríte v kesu, môžete sa stať slobodní a šťastní.
Kesa nie je nič tajomné. Viera je dôležitá.

„Od dávných čias je kesa nazývaná šat zrieknutia sa, keď človek nosí kesu, utrpenie, ktoré vyvstalo z bono, z karmy, zmizne.“

Gocho, utrpenie prameniace z karmy; bonocho, utrpenie prameniace z bono; ocho, utrpenie prameniace z odozvy vyvolanej bono. Všetko mizne, všetko končí.

Všetci bez prestania trpia, pod úrovňou vedomia, nevedome, prirodzene, automaticky. Väčšina ľudí má strach zo smrti a snaží sa jej uniknúť.

Včera sme navštívili troch doktorov, spoločne sme diskutovali. V modernej dobe sme nevyriešili problém smrti. Chceme jej uniknúť, akonáhle ochorieme, podvedomie sa prejaví a ovplyvňuje nervy. To je problém našej doby, ktorý je súčasťou krízy ľudstva.
V Spojených štátoch, keď niekto umrie, nalíčia ho, skrášlia a oblečú, aby vyzeral ako živý. Ľudia sa tak menej desia smrti. Podvedomie má z nej strach. Sokrates povedal: „Aby sme sa v živote stali naozaj šťastní, musíme sa cvičiť v smrti.

Zazen je najlepší spôsob.

V dojo počas zazenu je to rovnaké ako v rakve. Nevedome, prirodzene, automaticky sa cvičíte v nirváne, v smrti. A tak keď vyjdete z dojo, ste schopní viesť plný život.

Oblečením si kesy môžeme ukončiť utrpenie prameniace z bono a karmy. Karma začína od mumyo, čo znamená krok jasný, temný ako pri pohlavnom styku, keď nastane oplodnenie. Počas deviatich mesiacov prebieha genetický vývoj od plodu až k ľudskému dieťaťu. Dieťa nemôže žiť samé, jeho rodičia sú nevyhnutní. Musí byť vychovávané. A postupne pri hľadaní stravy, chuti prsníka svojej matky, sa objaví osobné vedomie. Chopí sa pravého alebo ľavého prsníka. A keď mu ho vezmeme, hnevá sa. Rodí sa sebectvo. Potom si dieťa začne byť vedomé hmotných statkov, peňazí. Vytvára sa hypotalamus a objavuje sa skutočné osobné vedomie, vytvára sa karma. Samozrejme, že existuje vplyv dedičnosti, prostredia, ale všetko sa vyvíja od štádia plodu každého jedinca. Už v ranom veku deti začínajú pociťovať sexuálnu túžbu. Niektoré už v šiestich alebo jedenástich rokoch. Následne sa rozvíja predný mozog. Počas tvorenia osobného vedomia sa poznatky stávajú intelektuálne. Zaujíma nás školský prospech, obchod, veda, umenie, psychológia, filozofia. A inteligentní ľudia sa prebúdzajú k hľadaniu Cesty. Objavuje sa univerzálny duch, skutočný náboženský duch.

Ale väčšina náboženstiev je scestná. Sú extatické, tajomné, honiace sa za satori, žiadne mushotoku; nie sú ničím iným než sebauspokojovaním. Takže už nie je možné nájsť pravú múdrosť hanya. Naozaj málo ľudí na zemi praktikuje zazen a prebúdza sa prostredníctvom vedomia hishiryo a ducha mushotoku. Skutočné vesmírne vedomie sa prejavuje nevedome, prirodzene, automaticky skrz moc kesy.


Odkaz kesy - Taisen Deshimaru

Komentár Majstra Deshimaru ku kapitole Kesa Kudoku v Shobogenzo napísaný Majstrom Dogenom.

Desať zásluh kesy je obsiahnutých v sútre Kesa kudoku majstra Dogena. Budem teda prekladať a okomentujem tento text Shobogenzo. V tejto knihe sú dve kapitoly venované kesa: Kesa kudoku  a Den e, zásluhy kesy a odkaz kesy, hovoria takmer to isté len inými slovami.

„Z Buddhu na Buddhu, z patriarcha na patriarchu, je presne zachovávaný autentický odkaz dharmy. V Číne pravý odkaz pochádzal jedine od Bodhidharmy, toho, ktorý žil na hore Suzan.“

Jediný Bodhidharma priniesol odkaz z Indie do Číny prostredníctvom kesy, pravdivého šatu.

Mnoho mníchov touto cestou prepravilo sochy, sútry, knihy…, ale jediný Bodhidharma odkázal kesa.

Sútry rozprávajú, že Buddha Shakyamuni odovzdal svoju prvú kesu Mahakashyapovi, a že táto kesa bola odovzdávaná až po Bódhidharmu. Je to historicky autentické? Na tom nezáleží. Každopádne Bodhidharma bol dvadsiatym ôsmym patriarchom po Shakyamunim.

V japonských svätyniach, v Eiheiji, každé ráno recitujeme mená všetkých Buddhov, ktorí v Indii nasledovali od Buddhu Shakyamuniho po Bodhidharmu.

„Z autentického majstra na autentického žiaka, z majstra na majstra, z patriarchu na patriarchu, Bodhidharma bol dvadsiatym ôsmym nasledovníkom. Odobral sa do Číny a stal sa tam prvým patriarchom odkazu. Potom sa v Číne odkaz odovzdával päť generácií až po Ena. Daikan Eno bol šiestym patriarchom a tridsiatym tretím nasledovníkom línie.“

Eno se vybral na horu Obai, kde býval Majster Konin. Zdržovalo sa tam mnoho mníchov. Eno nebol vysvätený, ale stal se kuchárom. Majster Konin chcel odovzdať odkaz a požiadal svojich žiakov, aby napísali báseň. Djinshu, prvý zo žiakov, najbystrejší ze všetkých, napísal:

Telo je stromom Bodhi

Duch je žiariace zrkadlo

Je potrebné ho bez prestania oprašovať

Aby sa na ňom neusadzoval prach

Djinshu báseň zavesil pri vstupe do dojo. Bola najlepšia zo všetkých. Eno nevedel ani čítať, ani písať a pri návrate z kuchyne požiadal priateľa, aby mu báseň prečítal. Na Enoa to nijak nezapôsobilo a riekol: „To je omyl, to nie je pravdivý zen. Náš majster nikdy neučil také veci.“ A nechal napísať toto:

Nie je stromu Bodhi

Nie je žiariaceho zrkadla

Lebo všetko je z podstaty ku

Kde by sa prach mohol usadiť?

Majster Konin bol zaskočený, keď zbadal túto báseň a pomyslel si: Je to tak, jediný Eno porozumel môjmu zenu.“ Majster sa teda vybral do kuchyne, kde Eno drvil a pral ryžu.

„Skončili ste svoju prácu?“

„Ryža je už úplne biela, zostáva ju už len prebrať.“ Odpovedal Eno.

Majster Konin udrel do kameňa, na ktorom sa drtí ryža. To označovalo hodinu, o ktorej se má potajme vrátiť do svojej izby. O polnoci mu odovzdal kesa a svoje misky. „Úplne ste pochopili. Dávam vám shiho, ste mojím žiakom a musíte pokračovať v odkaze. Ale je nevyhnutné, aby ste ušiel, pretože akonáhle sa táto novina rozšíri, budete mať určite mnoho nepriateľov.“

Spoločne sa odobrali na cestu. Majster Konin Enovi navrhol, aby sa vydal na juh a predtým, ako sa uchýlil do hôr, ho odprevadil až na loď. Eno preplával rieku a usadil sa v malej rybárskej osade.

O onom úteku se toho veľa rozpráva. Menovite veľmi známe mondo, ktoré se odohralo medzi ním a generálom, ktorý ho prenasledoval na koni. Eno odložil svoju kesu a svoje misky na skalisko a generál ich nemohol uchopiť, boli príliš ťažké.

Niekoľko rokov prežíval v úkryte a potom bol vysvätený vo svätyni Horinji na hore Sokei. Eno teda obdržal shiho pred vysvätením. Potom na hore Sokei v tejto svätyni žil.

Dogen v Shobogenzo pokračuje takto:

„O polnoci obdržal Eno odkaz tou kesou dharmy, ktorú strážil po celý svoj život. Až dodnes sa táto kesa zachovala vo svätyni Horinji na hore Sokei, kde je uložená na stéle a uctievaná.

Potom mnoho čínskych cisárov žiadalo, aby tá kesa bola raz či dvakrát ročne dopravená až k nim do paláca. Oslavovali ju veľkým obradom a klaňali sa pred touto kesou. Bola ctená ako národný poklad. Obzvlásť cisári Chusho, Shukusho a Daishu si ju neobyčajne vážili. Keď prepravovali kesu zo svätyne do paláca či naopak, vypravili zvláštneho posla, a v ten deň, svätý deň, sa odohrávala slávnostná ceremónia. Jedného dňa cisár Daishu oznámil celej zemi: „Pošlem udatného generála Rjusakeja až do svätyne a túto kesu vyhlasujem za národný poklad. Nech je v tejto svätyni obradne uložená na stélu! Mnoho skutočných zenových mníchov sa bude o ňu slávnostne starať a ochraňovať ju pred zničením.“

Potom Dogen celú dobu hovorí o zásluhách kesy:

„Aj keď by kráľ malej krajiny chránil túto kesu, stane sa väčším, ako by bol, keby vládol celému svetu, a ja mám z toho veľkú radosť. Kesa je tam, kde je prax buddhizmu.“

Môžeme to prevrátiť: „Aj keby bol kráľom veľkej krajiny alebo nekonečných svetov a celého vesmíru, nebol by šťastný. Zatiaľ čo keby bol kráľom len úplne maličkej krajiny a mohol by kontemplovať, ctiť túto kesu, veľké by bolo moje šťastie.“

Ten malý kráľ je lepší ako akýkoľvek veľký kráľ. Ochraňuje kesu a je väčší od toho, ktorý vládne vesmíru. Pravý Buddha sídli úplne presne na mieste, kde existuje skutočná kesa, všade, kde sa nachádza…

Kesa, v sanskrte kesaya, znamená ošumelá farba. Nejde o jasnú farbu, ani jednu z trojice základných farieb – červenú, zelenú, modrú. Je to tmavá zmiešaná farba, ktorú nemôžeme vymedziť.

Kesaya, bezmezdná farba. Muso fukuden e: Bezmezdný šat. Forma kesy je taktiež neobmezdená. Môžeme ušiť kesu s piatimi, siedmimi, deviatimi, trinástimi, pätnástimi a viac pásmi. Mám jednu kesu s dvadsiatimi piatimi pásmi a je možné vyrobiť kesa s ešte viacerými pásmi. Forma a kvalita kesy sú bezmedzné. Je teda možné využiť čokoľvek, čo slúžilo v kuchyni, komore, pracovni… V Indii kedysi podľa ich pravidiel používali prádlo. Zbieralo sa, čistilo sa s pomocou popola a dlho sa močilo vo vode. Potom bolo nastrihané a zafarbené rastlinnými farbivami. Takto boli vlastnosti tejto látky bezmezdné.

Aký je predmet viery v zene? Soška Buddhu? Nie. Musíme veriť v zazen. Zazen sám osobe je predmetom viery.