Taisen Deshimaru

Deshimaru

Jasuo Deshimaru sa narodil 29.11.1914 v južnom Japonsku. Od detstva ho výrazne ovplyvňovali tradičné japonské hodnoty. Zvlášť silne na neho zapôsobila pobožnosť matky, ktorá vyznávala učenie školy Shinshú - buddhizmus vytvorený Shinranom, vrstovníkom Dógena. Keď sa stal Majstrom zenu, často opakoval, že spojil hlbokú vieru Shinrana s praktikou zenu. Okolo dvadsiateho roku života odišiel Jasuo do Tókia študovať ekonomické vedy. Spomienka z tohoto obdobia (citovaná v knihe “Autobiografia mnícha zenu”) svedčí o tom, že už vtedy ho predovšetkým zaujímalo spojenie duchovných a materiálnych aspektov človeka. Okrem ekonómie a angličtiny zaberalo veľa miesta v každodennom živote mladého Deshimarua štúdium náboženských otázok. Účastnil sa prednášok univerzitných špecialistov na hinduizmus a buddhizmus, objavil kresťanstvo v kostole baptistov a zoznámil sa s európskou filozofiou. Stretol sa tiež so zenom, v priebehu pamätného sesshinu v EngakuJi, kde potrestal istého mnícha - kyósakumana, ktorý ho v rozospatosti udrel palicou kyósaku do hlavy (vošlo to do histórie zenu).

V roku 1936, keď cítil trýznivú samotu mládenca v búrlivom období dozrievania, konfrontujúceho s rušným životom japonských miest, v ktorých politické problémy stupňovali všeobecné napätie, s vlastním hlbokým duchovným úsilím, sa stretol s Majstrom Kódó Sawakim. Bol to autentický Majster zenu, ktorý vždy odmietal skostnatenosť cirkevnej hierarchie. Cestoval po Japonsku a učil zazen v kláštoroch aj mimo nich. Tomuto rozhodujúcemu stretnutiu v živote Jasua Deshimaru predchádzalo čítanie kníh Kódó Sawakiho, ktorých obsah sa presne zhodoval s úvahami Deshimarua. Sawaki vybral z textov básní Shódóka jeden citát, týkajúci sa samoty, ktorým sa bude Jasuo riadiť po celý zbytok života:

Pohybuje sa osamelo ten, kto ide Sám. Človek putuje osamotene.
Svätá osoba nepotrebuje nič.
Ten, kto dosahuje skutočné Ja, postupuje veľkými krokmi.
Nikto nie je väčší než On. On cíti jednotu s vesmírom.

Od tohto okamihu sa stal Jasuo Deshimaru žiakom Kódó Sawakiho.

O niekoľko rokov neskôr ho požiadal Jasuo o mníšske vysvätenie, ale Kódó Sawaki ho odmietol a doporučil mu pokračovať v zazene súčasne s aktívnym životom v spoločnosti. V roku 1941 odcestoval Jasuo do Indonézie, aby tam dohliadal na práce v doloch. Odchádzal vo chvíli, keď sa mu narodil syn.

Do vojnou zničeného Japonska sa vrátil po piatich rokoch a pokračoval v zazene. V tej dobe vyvrcholili rozpory medzi jeho životom spoločenským a duchovným a rozpory medzi Shinshú jeho matky a zenom jeho Majstra.
V novembri 1965 Majster Kódó Sawaki vážne ochorel a vyplnil Jasuovi dávne prianie - vysvätil ho na mnícha. Jasuo obdržal pri ordinácii meno Mokudó Taisen - Kláštor Ticha, Veľká Múdrosť.

Kódó zomrel v decembri 1965. Pred svojou smrťou vyslovil prianie, aby Taisen Deshimaru šíril zen v Európe.
V júli 1967 prišiel Taisen Deshimaru na pozvanie makrobiotikov do Francúzska. Sám, bez peňazí, bez znalosti francúzštiny, vzal so sebou len zafu, svoju kesu a knihu s myšlienkami Kódó Sawakiho. Zen bol v tej dobe v Európe známy iba v úzkom kruhu mladej inteligencie. Majster Deshimaru sa od začiatku sústredil len na cvičenie zazen, ktorý viedol každý deň. Na živobytie si zarábal masážami shiatsu, pomáhal nosiť balíky do obchodu. Misionárska činnosť Taisena Deshimaru bola od začiatku veľmi intenzívna. Mal prednášky vo Francúzsku, Holandsku, Taliansku, Švajčiarsku a i. Viedol sesshiny na táboroch jogy a makrobiotiky. Skupina jeho žiakov sa zväčšovala. Najväčší rozkvet nastal v rokoch l972-76 v dôsledku mnohých sesshinov v Zinalu vo Švajčiarku a v Lodeve. Bol postavený kláštor v Avallonu.

Na ceste do Japonska v roku 1974 Majstra sprevádzalo vyše sto žiakov. Bol všeobecne uznávaný ako Kaikjósokan (Veľký misionár) najvyššími autoritami zenovej školy Sótó v Japonsku.

Všetky tie roky učil výlučne zazen. Každý deň v dójó v Paříži viedol zazeny a každý rok viedol mnoho sesshinov. Zároveň prekladal, komentoval a publikoval texty veľkých Majstrov minulosti, napr. Shódóka Majstra Joku Daišiho, Hókjózanmai Tózan Rjokaia, Sandókai Sekitó Kisena, Shin Jin Mei Sósana, niektoré kapitoly z Shobogenzó Majstra Dógena. Dobre rozumel európskym zvykom a mentalite aj európskemu filozofickému mysleniu.
V roku 1980 bol na juhu Francúzska vytvorený kláštor Gendronniere, podľa vzoru japonského EiheiJi, ktorý sa stal misijným strediskom zenu pre celú Európu. Behom sesshinov vedených Majstrom Deshimaru sa tu sústredilo vyše 1500 žiakov z rôznych krajín.

V roku 1982 Majster Deshimaru vážne ochorel. Napriek tomu ešte viedol veľký sesshin v belgickom Namuru. Aj napriek vážnemu zdravotnému stavu, každý deň prichádzal do parížskeho dójó na ranné zazeny a komentoval Shindžingakudó (Štúdium tela a ducha) Majstra Dógena. Do Japonska odletel 16.apríla 1982, zanechávajúc v Európe zošit so zápiskami, kesu Kódó Sawakiho a tiež odkaz ketsumiaku. Z Japonska sa už nevrátil.

Zazen to je suchý strom,
ktorý znovu rozkvitne,
Zazen to je život
v smrti
Zazen to je pohyb
v pokoji
Zazen je zvuk vetra
v pokojnom lese
(Taisen Deshimaru)

Majster Deshimaru bol nazývaný Bódhidharma súčasnosti.

Učenie Majstra Deshimaru

Z myšlienok Majstra Deshimaru:

Svet shikantazy je Dógenov “jednoducho posadiť sa” a to je práve ono. Satori je zbytočné. Bezúčelové je prijímanie ocenení. Žiadna satisfakcia. Žiadne obavy z toho, čo sa stane, keď budete v jednote s prírodou alebo z toho, čo budete robiť, keď sa stanete Buddhou. Len si sadnite oproti stene a upravte si svoju pozíciu. Posaďte sa bez obáv. To je práve to, čo Dógen nazýva “opustenie vlastného tela - ducha a všetkých ostatných tiel -duchov”.

Dógen hovoril tiež o osobe “prvotnej podstaty”. Ide tu o niekoho, kto si odvážne sadá, napriek mrakom, tak ako už sám povedal.
Kódó Sawaki Daiosho taktiež hovorieval:

Keby sme mohli pozorovať náš život z rakvi, určite by sme si mysleli: Škoda, že sme venovali toľko pozornosti a významu veciam. Vtedy by sme pochopili, že to je podstata nášho života.
Ak sme blízko zazenu dôkladne predávaného Buddhom, pochopíme všetky udalosti nášho života. Vtedy sa neangažujeme v zbytočnostiach. A náš život sa stane príjemný a plným rozkoše. Posaďte sa, posaďte sa, pokúste sa tým všetkým prejsť. Vtedy a jedine vtedy, sa nehybný duch ozve v našom tele každý deň. Sedieť a nič viac, to je Buddha.
To je vynikajúca chuť samádhí, ktoré sa uskutočňuje spontánne - hovorieval Dógen ZenJi.

Zopár odkazov: