Zenový kláštor Žiariaceho štítu (Ho Sho)

Cesta Zenu, ktorá bola odkázaná Budhom Shakyamunim a neskôr vo svojej japonskej forme veľkým Majstrom Eihei Dogenom, bola predaná veľkým misionárom Mokudo Taisen Deshimaruom.
Tu, v Žiariacom štíte, sa odkaz dávnych majstrov odovzdáva prostredníctvom  "Shobogenzo" Majstra Dogena. Tento živý Zen stelesňuje mních Sando Kaisen, ktorý vedie dve ústrania mesačne, ako aj zimný a letný tábor.

Mimo Žiariaceho štítu, je organizovaných mnoho ústraní - sesshinov v šiestich iných krajinách. Cesta Zenu, to je predovšetkým Zazen, tiché a nestranné sedenie, ktoré je srdcom všetkých aktivít. Toto sedenie nie je meditáciou, pretože sa nezameriava na žiaden objekt ani sa nekoncentruje na žiaden mentálny obsah. Praktikovať zazen znamená rozpoznať, že sme odjakživa mali Prirodzenosť Buddhu. Zazen nie je spôsob ako dosiahnuť určitý cieľ, stačí byť prítomný počas samotného sedenia. To je shikantaza.
Dogen napísal: "Niektorí so skúsenosti vedia, že posadiť sa je Dharma Buddhu, ale nikto sa nevie posadiť pre sedenie".

Ústrania v Žiariacom štíte majú príchuť jednoduchosti, prirodzenosti.
Striedajú sa zazen, jedlo, každodenné aktivity ako aj svätá práca, odpočinok a spánok. Nič nie je pridané k tejto jednoduchosti, prirodzenosti, ktorá nie je ničím iným ako vyjadrením veľkej Cesty. Je dobré sem prísť s duchom prirodzeným a zbaveným akéhokoľvek zámeru, akéhokoľvek cieľu a akéhokoľvek duchovno-imaginatívneho hľadania.

Nie je tu žiadna strohosť a vážnosť, žiadna zvláštna morálka a etika, žiaden prísľub šťastia či slobody. Tu je každý z nás odjakživa osvietený vo svojej vlastnej Esencii.
To každý z nás vytvára od počiatku bez počiatku sväté Spoločenstvo ctihodného Buddhu. Život je rytmus zvukov, ktoré nasledujeme prirodzene nehľadiac na našu mentálnu myseľ a na naše rušivé tendencie.

Žiadne slovo nevyjadrí zázračný kvet rozjímania (duševného sústredenia).
Jednoducho sedieť je veľkým Buddhovým Prebudením.

"Zlodej zanechal za sebou Mesiac v okne."